Choď na obsah Choď na menu

Jaskyne na Slovensku

"Pýcha Gemera" jaskyňa Domica, ktorá ponúka i turistami vyhľadávanú a atraktívnu plavbu vo svojich podzemných priestoroch, leží v juhozápadnej časti Slovenského krasu na Silickej planine. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 339 m. Návštevníci jaskyne majú k dispozícii dve prehliadkové trasy, dlhšia meria 1 180 m (trvanie prehliadky 60 minút), kratšia 780 m (trvanie prehliadky 45 minút). Súčasťou prehliadky je i plavba člnom po podzemnom toku Styx.

Hoci ju objavili v roku 1926, verejnosti ju sprístupnili až v roku 1932. Domica je typická najmä veľkými priestrannými dómami – známy je napríklad Majkov dóm s kaskádovými jazierkami nazývanými Rímske kúpele. Vyniká bohatou kvapľovou výzdobou, ktorej dominujú kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Nachádza sa tu až 16 druhov netopierov, asi 1500 kusov.

Pre prirodzenú krásu jaskyňu Domica využili aj filmári na nakrúcanie filmovej verzie slávnej rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato. Jaskyňa je súčasťou väčšieho jaskynného systému s jaskyňou Baradla na maďarskom území v celkovej dĺžke asi 25 km.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
.............................................................................

Dobšinská ľadová jaskyňa, ležiaca v Slovenskom raji,  patrí svojou dĺžkou a hĺbkou k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa v Európe nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstvaUNESCO.

Jej vchod, nazývaný aj „Ľadová diera“, sa nachádza pod vrchom Duča (1 141 m) na severnej strane planiny Hanesová a je umiestnený v nadmorskej výške 971 m. Treba k nemu vystúpiť serpentínovým chodníkom s prevýšením 130 m z osady Dobšinská ľadová jaskyňa. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 515 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút.

Jaskyňu objavil v roku 1870 banský inžinier E. Ruffini a už o rok ju miestni nadšenci sprístupnili verejnosti. V roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Navštívilo ju viacero významných osobností, okrem iných aj bulharský cár a srbský kráľ. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V minulosti sa v jaskyni organizovalo letné korčuľovanie. Pôvodne bola spojená so Stratenskou jaskyňou, avšak zrútením časti jaskyne sa prirodzené spojenie prerušilo. V tom čase sa vlastne začalo jej zaľadňovanie.

Svojou dĺžkou (1 232 m) a hĺbkou (112 m) patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa nenachádza viac ako 110-tisíc m3 ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. Najväčšia hrúbka ľadu sa udržiava vo Veľkej sieni, kde dosahuje až 26,5 m.

Zo svetoznámych ľadových jaskýň je Dobšinská ľadová jaskyňa najnižšie položená, čo zvýrazňuje jej jedinečnosť. Ľad sa zachováva vďaka tvaru jaskyne, ktorá od vchodu klesá. V jej spodnej časti sa udržiava studený vzduch, ktorý sa ani v lete neohreje nad hranicu bodu mrazu.

 

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
.........................................................................

Jaskyňa, ktorá sa preslávila mimoriadne tenkými sintrovými brčkami, sa nachádza na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstvaUNESCO.

Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 250 m, asi 11 m nad Čiernou vyvieračkou. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 530 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút.

Objavili ju v roku 1951 rožňavskí jaskyniari, ktorí do nej prenikli cez Čiernu vyvieračku. Jaskyňa vznikla krasovým rozpúšťaním vápenca a eróznou činnosťou podzemného Čierneho potoka, ktorý priteká zo Silickej ľadnice.

Najvzácnejšiu výzdobu tvoria tenké sintrové brčká, ktoré miestami dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa tu aj iné formy stalaktitov a stalagmitov, ako aj rôzne sintrové kôry. Zaujímavá je priestranná Mramorová sieň, ktorej kužeľovité stalagmity pripomínajú tropické mraveniská.

V roku 1968 začali v Gombaseckej jaskyni ako v prvej jaskyni na Slovensku využívať speleoterapiu na liečbu predovšetkým respiračných chorôb.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
.................................................................

Pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka na severnom okraji Silickej planiny v Slovenskom krase sa nachádza vchod doKrásnohorskej jaskyne. Jej raritou je najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme.

Ako súčasť podzemného bohatstva Slovenského krasu bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstvaUNESCO.

 

Jaskyňu objavili rožňavskí jaskyniari v roku 1964. Pri jej prehliadke majú návštevníci možnosť zažiť podmienky, ktoré sú podobné tým, aké majú jaskyniari pri objavovaní podzemných priestorov. Cesta je členitá, miestami je potrebné preliezať sutiny, traverzovať podzemný tok a brodiť sa plytkejšími úsekmi. Nevyhnutná je preto pevná a nepremokavá obuv.

Na ceste za dobrodružstvom objavovania podzemných priestorov jaskyne sprevádzajú skúsení jaskyniari. Prehliadka jaskyne sa vykonáva v kompletnom jaskyniarskom výstroji. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý s výškou 34 m (s priemerom základne vyše 12 m) patrí medzi najväčšie sintrové útvary na svete a je najväčší v miernom klimatickom pásme.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

Jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou juhozápadného Slovenska je jaskyňa Driny nachádzajúca sa v Malých Karpatoch neďaleko prekrásneho Smolenického zámku.

Jaskyňa puklinového typu, ktorú objavili v roku 1930,má bohatú kvapľovú výzdobu. Dosahuje dĺžku 680 m. Návštevníci môžu jej krásu obdivovať na prehliadkovej trase dlhej 450 m. Trvanie prehliadky jaskyne je 35 minút.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia kvapľové záclony s pozoruhodným zúbkovým lemovaním. Najkrajší krasový útvar v jaskyni dostal výstižný názov Slonie uši.

 

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA